Thajsko bolo mojim snom už roky. Vždy však nad túžbou vyraziť tam zvíťazil strach z cestovania na blind - bez cestovnej kancelárie. V januári 2011 spoločnosť Eva air vyrukovala s akciou na aprílové a májové letenky do Bangkoku, tak som sa na cestovateľskom portáli Orbion vrhla na diskusné fórum o Thajsku, a keďže Majo neváhal ani minútu, nabrala som odvahu a hneď bolo rozhodnuté.. Termín dovolenky v Thajsku od 27.4. do 15.5.2011 sme vybrali s ohľadom na monzúnové dažde, ktoré v oblasti Thajského zálivu trvajú zhruba od septembra do januára. Zároveň marcom končí hlavná sezóna a ceny klesajú aj o polovicu. Vyhnúť sme sa chceli aj oslavám nového roku v Thajsku, teda termínu 13.apríla. V roku 1940 preložilo Thajsko nástup Nového roku - Songkran v snahe priblížiť sa väčšine sveta z 13. apríla na 1.januára, ale Thajci dodnes oslavujú Songkran 13.apríla, a to štýlom ako na našu Veľkú noc - polievaním vodou. Nie však decentne a symbolicky, ale vo veľkom a najmä mokrom štýle. Ulice sú plné ľudí, zväčša odetých v plavkách a všetci, či domáci, či cudzinci sú vyzbrojení vodou, striekacími pištolami, na korbách áut sú naložené sudy plné vody. Pravidlo je iba jedno: Nikto nemôže zostať suchý. Verím, že to pôsobí ako originálna zábava, ale odpustím si ju… Príprava na cestu bola jednoduchá: vybaviť víza na thajskom konzuláte (nakoľko sa v Thajsku zdržíme dlhšie ako bezvízových 14 dní) a zariadiť si v práci 3 týždne dovolenky.

