A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Thajsko - Cestopisy

Thailand 2014 - Kanchanaburi, Koh Tao, Koh Phangan, Koh Samui, Ayutthaya, Bangkok

Už dávno som premýšľala nad dovolenkou v exotickej krajine. V októbri 2012 som sa tomuto nápadu začala venovať viac a objavila som Orbion. Hodiny strávené čítaním cestopisov a diskusií ma presvedčili o dovolenke bez cestovky. Všetci v našom okolí si mysleli, že to je len nejakýn môj rozmar a nič z toho nebude. Drahý ma už ani nepočúval, pretože som asi 6x menila plán cesty. Nakoniec padla definitívna trasa Kanchanaburi --> Koh Tao --> Koh Phangan --> Koh Samui --> Ayutthaya --> BKK v termíne 2. - 29.4.2014. Keďže som človek, ktorý potrebuje mať všetko pripravené, ubytovanie sme mali rezervované vopred. V decembri 2013 som kúpila letenky cez Eva Air - priamy let z Viedne do BKK za 700 € (o dva týždne neskôr boli o stovku lacnejšie). V túto chvíľu som na moment pocítila, že radosť z plánovanej dovolenky opadla, ale vzápätí ju vystriedalo vzrušenie a čakanie na deň D! P.S.: Vopred sa ospravedlňujem za rozsiahly opis..

Deň 0. → 2.4.2014 - ODLET Konečne nastal deň D. Veci sú pobalené, každý máme svoj ruksak s váhou asi 10 kg. Deň som si predstavovala trochu inak, mala som byť doma, ale vyskytli sa nejaké veci, kvôli ktorým som musela ešte do práce. Našťastie som bola za dve hodiny s robotou hotová a mohla sa začať dovolenka.
Z Bratislavy sme vyrazili autobusom o 15:00 do Viedne. O 16:05 sme sa už dostali na chceck in a s hrôzou sme zistili, že je tam skupinka asi 30 Číňanov už nastúpená. Našťastie som robila večer on line chcek in a tak sme sa zaradili do rady, kde stáli dvaja mnísi a jedna pani a odišlli s letenkami medzi prvými. Zbytok času sme sa motali v duty free shopoch, vyhrali sme pohár šampusu a boli sme pripravení na cestu. V lietadle nás na sedadle čakala deka, vankúšik a papučky. Len čo sme sa odlepili od zeme a ustálili sa v správnej výške, letušky začali roznášať večeru. Let prebehol bez akýchkoľvek problémov a po desať a pol hodine sme pristávali v Bangkoku.

Deň 1. → 3.4.2014 Po pristátí nás v BKK čakala 30° horúčava a neskutočné vlhko. Bola som mokrá len čo som si zobrala batoh z pásu. Robo spravil rýchlu kontrolu, lebo dal na vrch ruksaku lietajúci tanier a tak ho rovno mohol šmariť do koša, lebo bol rozlámaný. Iné ujmy sme neutrpeli a tak sme šli pohľadať zmenáreň. Zamenila som na začiatok iba 60 € pri kurze 1 € = 41,89 THB dúfajúc, že v meste bude lepší kurz.
Našou prvou destináciou bolo Kanchanaburi, kde sme mali v pláne navštíviť NP Erawan, Elephant´s world a pamiatky meste. Na letisku sme nastúpili na shuttle bus, ktorý nás odviezol na autobusovú stanicu kúsok od letiska. Mala som informáciu, že odtiaľ sa dostaneme autobusom číslo 556 na Southern bus terminal, ale žiadny autobus s takým číslom už zrejme nejazdí. Domáci nás odkázali na bus č. 551, ktorým sme sa za 70 THB na osobu odviezli k Victory monumentu a tam sme si za 120 THB na osobu kúpili lístok na minivan smer Kanchanaburi. Mali sme chvíľu čas, tak sme si kúpili vodu, 10 THB za 0,5 l fľašu. Pred dlhou cestou sme skočili ešte na záchod, 3 THB, boli to také turecké záchody, ale keď musíš, tak musíš :)
Cesta bola nekonečná, trvala asi 3 hodiny a šofér jazdil ako blázon. V minivane sme sa zoznámili s párikom zo Španielska. V kanchanaburi sme sa po príchode rozdelili, ale vymenili sme si čísla a dohodli sa, že druhý deň pôjdeme spolu do Národného parku Erawan. Ubytovanie sme mali vo VN Guest house, raft room za 350 THB na noc H/F. Mesto nás vítalo zamračenou oblohou, z ktorej nakoniec dosť dlho pršalo, ale teplo bolo aj napriek dažďu. Keďže sme celý deň nič nejedli, sadli sme si na terasu našej hotelovej reštaurácie a objednali sme si morské plody s praženým cesnakom a ryžou (60 THB), malý Chang (50 THB) a melónové smoothie za 45. Robo si dal na odporučenie domáceho kuracie mäsko s nejakou omáčkou a zeleninou, vyzeralo to dobre, a asi to aj dobre chutilo, pretože mi nedal ani ochutnať. Jeho jedlo bolo tiež za 60 THB a veľký Chang za 70.
Večer sme padli do postele a spali ako zabití.

Deň 2. → 4.4.2014 Náš pôvodný plán na dnešný deň bol NP Erawan. Večer sme sa na terase rozprávali s chlapcami, ktorí tam boli na motorkách a vraveli, že je to strašne ďaleko, aby sme šli radšej busom. Snažili sme sa spojiť s Pablom, ale ten mal vypnutý telefón a tak sme sa zmierili s tým, že pôjdeme sami. Ráno sme vstali o siedmej, vybrali sme sa pobalení na raňajky. Obaja sme si dali palacinku, ja s ananásom a Robo s banánom a k tomu mangový džús a fľašu vody. Palacinka bola za 70, džús 40 a voda 10 THB.
V hoteli nám povedali, že autobusová stanica je asi 3 km od nás, tak sme sa pobrali pešo, našťastie nás cestou odchytil taxi, ktorý nás za 50 THB hodil na stanicu. Deň predtým nás na tej istej trase len v opačnom garde odviezli za 100.. :)
Prišli sme akurát, do odchodu autobusu zostávalo ešte pár minút a tak sme za 50 THB/osoba kúpili lístky na bus č. 8170 smer ERAWAN. Ako tak vstupujem do autobusu, koho nevidíme na prvých sedadlách? Pablo a Martha. Povedal, že si kúpil thajskú SIM kartu, vymenil ju a zabudol, že sme sa dohodli. Podstatné bolo, že sme sa našli a strávili sme krásny deň. V NP sme boli zhruba 3 hodiny, vstupné na osobu bolo 200 THB. Park má 7 úrovní vodopádov, my sme stihli iba 6.
Na začiatku sme si kúpili obed a zabalili si ho na cestu. Asi po 100 metroch sme všetci štyria skonštatovali, že sme hladní a tak sme sa usadili na také bambusové posedy a najedli sme sa.
Okúpali sme sa, niektorých obhrýzli ryby, chalani sa na 4. leveli spúšťali po kameňoch ako zo šmýkľavky a keď sme zistili, že máme už iba hodinu do odchodu autobusu, nasadili sme vyššie tempo a vybrali sa rýchlo ďalej. S Pablom sme skonštatovali, že sme zatiaľ nevideli žiadnu opicu, keď tu zrazu nad nami v korune stromu jedna sedela a cpala sa listami. Zbadali sme aj celú opičiu rodinku, ktorá preskakovala z konára na konár. Boli sme spokojní. V NP nás zastihol riadny lejak, tak sme boli celí mokrí, ale asi po 15 minútach bolo po všetkom. Dažďu však nebol koniec. Cestou z Erawanu sme sa nechali vyložiť v blízkosti mostu cez rieku Kwai. Už sme boli takmer pri ňom, keď sme sa zhodli, že sme hladní a tak sme si v stánku kúpili dobrôtky na paličke (10 THB/ks). Spokojní s úlovkom sme sa pobrali k mostu, keď začal fúkať strašný vietor, až lietali okolo slnečníky a spustil sa taký lejak, aký som v živote nevidela. Trval asi pol hodinu, bola mi zima, ale keď sa počasie vyzúrilo, opäť bolo príjemne. Išli sme omrknúť ešte trhovisko so šperkami a oblečním, ktoré bolo poblíž a keďže som videla, že obloha je veľmi tmavá, kúpila som pre nás pršiplášť. Prešli sme k mostu, urobili pár fotiek a pobrali sa po ňom na opačnú stranu. Ako na potvoru začalo znovu liať a tak sme sa schovali pod mostom v takej otvorenej chatičke. Keď sa to ukľudnilo, rýchlo sme sa vrátili po moste naspäť a smer guest house. Stopovali sme, dúfajúc, že nám zastaví nejaký taxi, ale všetci len okolo nás prefrčali, až nám nakoniec zastavil tuk tuk. Dohodli sme sa, že nás každý pár odvezie za 50 THB do našich guest house-ov. Rozlúčili sme sa s nimi, pretože na druhý deň pokračovali do Ayutthaye, a nás čakal výlet do Elephant´s worldu. Ráno som im písala mail, že by sme chceli prísť, prídu vás vyzdvihnúť až do hotela (ale iba v Kanchanaburi) a dovezú vás večer aj naspäť.
Ráno nás však čaká ešte bojová úloha a to nájsť zmenáreň, pretože som už nemala peniaze a výlet nás mal stáť 4.000 THB. Je síce len 21:45, ale mne sa už zatvárajú oči a tak ešte rýchlo sprcha a do hajan :)

Deň 3. → 5.4.2014 - Elephant´s world Dnes sú na pláne slony. Predpovede ukazovali búrky a dážď, ale zobudili sme sa do pokojného a horúceho dňa (asi sa vypršalo už včera). Chceli sme navštíviť zmenáreň, ale keďže bola sobota, povedali nám, že všetky otvárajú až okolo 9:00, a to sme mali dohodnuté vyzdvihnutie pracovníkom elephant´s worldu.
Keďže som mala v peňaženke asi 200 THB, naša milá domáca mi dala zo svojich 5.000 THB, ja som jej dala ako zálohu 100 €. Potrebovali sme len 4.000, ale povedala, že dán viac, keby sme náhodoou potrebovali ešte niečo kúpiť. Po necelej hodine sme dorazili na miesto. Privítali nás mladí dobrovoľníci.
Porozprávali nám o histórii, koľko majú slonov a prečo to robia. Potom nám povedali program dňa, vyplnili sme krátky dotazník - kto a odkiaľ sme, ako sme sa o nich dozvedeli a deň sa mohol začať.
Najskôr sme išli nakŕmiť slony. Každý mal svoj 20 kg kôš plný uhoriek, papaje a kukurice. Keď sa koše vyprázdnili, presunuli sme sa k vode, kde sa slony išli okúpať. Dozvedeli sme sa, že s nimi chodia do vody 2x za deň, a že slon vypije okolo 150 litrov vody za deň!
Po kúpaní sme šli pripraviť jedlo pre staré slony. Dostali sme mačety, tekvice a sladké zemiaky - úlohou bolo nakrájať to všetko na malé kúsočky. Pridalo sa to potom do uvarenej ryže a nechalo vychladnúť.
Nastal čas na jedlo pre ľudí - mňamka v podobe ryže, vyprážaných kuracích krídel v super marináde, sklenené rezance so zeleninou, kari s morskými plodmi, zelenina a melón.
Po obede v spoločnosti slonov sme sa išli pozrieť, ako sa kúpu v blate, striekajú ho na seba chobotmi a dokonca sme videli aj pokus najmladšieho slona o rozmnožovanie.. Žiaľ, nemal svoj deň a ani na tretíkrát sa mu nič nepodarilo, slonica, ktorú si vyhliadol zrejme nemala náladu a zakaždým mu odišla preč. Nakoniec to vzdal, išiel sa zvali do blatovej vody a potom preč.
Po pol hodine tohoto divadla nám povedali, že sa máme rozdeliť na dve skupiny - jedna ostane tam a pripraví koše na ďalšie kŕmenie a druhá pôjde na banánovú farmu po potravu. Nikomu sa nechcelo ostať, všetci chceli ísť makať, no nakoniec ostali tri staršie Kanaďanky. My ostatní sme naskákali na korbu auta, zavreli za nami kloietku a vybrali sme sa na cestu. Prišli sme k domu, pri ktorom bola banánová plantáž, mladý Thajec zobral mačetu a šiel vysekať staré stromy. Našou úlohou bolo nanosiť ich do auta. Slnko pieklo, mravce štípali, ale misia splnená a tak sme opäť nasákali hore a išli naspäť. Ako na potvoru, auto nevedelo vyjsť jeden kopec a zapadlo, tak sme vystúpili a počkali, kým Pat a Mat prídu na to, ako auto pohnúť ďalej. Podarilo sa, ale keď sme sa dostali na normálnu cestu, počuli sme zvuky, ako keby bola prasknutá guma a búchala o cestu. Zakričali sme im, že by mali zastaviť, oni len mávli rukou, že to je OK. Bolo len otázkou času, kedy to praskne. Rana ako z dela, smrad, asi 100° a pár kilometrov pred nami. Náš sprievodca zavolal, aby po nás poslali auto, a my sme sa mu zatiaľ vydali naproti a nechali Pata a Mata, aby pracovali na aute.
Asi po 10 - 15 minútach sa konečne zjavilo auto, naskákali sme doň a priviezol nás akurát včas na prípravu ryžových gulí pre staré slony. Jedna slonica, Songkran, nás otravovala celý čas, ale slušne počkala, až bude všetko hotové. Keďže staršie slony nemali zuby, mohli sme im pripravené jedlo vkladať priamo do úst. Bola zábava sledovať nenásytnú slonicu, ktorá musela mať jednu porciu v ústach a druhú v chobote :-)
Po kŕmení nasledovalo ďalšie kúpanie, tentokrát sme sa mohli pripojiť aj my.
Ženy museli mať tričko a krátke nohavice (našťastie som si zobrala veci na prezlečenie) a poviem vám, bol to zážitok. Sedeli sme slonici na krku, ona sa s nami potápala, umyli sme ju od zaschnutého blata, proste super. Robo si ešte párkrát zaskákal do vody za pomoci lana a dreva, ktoré tam boli, ale spôsobil si akurát tak škrabance a triesky v rukách :-)
Nakoniec sme šli ešte raz nakŕmiť slony. Naša slonica - Kammoon bola akási vyberavá, uhorky hádzala na zem, chcela iba sladučkú papaju, ale my sme sa len tak nedali a nakoniec za pomoci drobných trikov zjedla všetko.
Slony a ich mahauti sa s nami rozlúčili a my sme sa pobrali domov. Dostali sme ešte thajský jogurt a ako darček balíček kukurice, že ju máme zasadiť a keď nám vyrastie, máme sa vrátiť a nakŕmiť ňou slony.
Po návrate na hotel nastala naša dlhá púť za zmenárňou. Zistili sme, že boli všetky zatvorené, tak som sa snažila vybrať niečo z karty, ale mala som tam málo. Poradila nám jedna pani, aby sme šli kúsok po hlavnej ceste a potom v jednej uličke nájdeme banku.
HURÁ! Banku sme našli, zamenili 400 € pri kurze 44 THB za 1 € a spokojní sme sa šli najesť. V jednom stánkku sme si kúpili niečo, čo u nás v Eurovei majú pod názvom Bubleology, bol to nápoj s rôznymi príchuťami, asi aj mliekom, ľadom a takými guličkami, ktoré som nevedela identifikovať. Každopádne do bolo veľmi dobré a stálo to 35 THB (v BKK som to kupovala za 10).
Cestou sme objavili stánok s palacinkami a tak sme sa rozhodli konečne ochutnať. Banán čokoláda za 30 THB, naozaj dobrôtka. Už sme boli dosť hladní, tak sme zaparkovali v reštaurácii na ulici. Obsluhoval nás chlapec, ktorý asi ako jediný vedel po anglicky (ostatní nám nevedeli povedať ani to, kde je záchod, pritom ho mali za chrbtom). Objednali sme si jedno veľké pivo, ja hovädzie na bazalke s ryžou, trochu pikantné a Robo mal pečené žabie stehieka s ryžou a pikantnou omáčkou. Oboje bolo veľmi chutné a platili sme 220 THB. Cestou späť sme sa zastavili ešte v 7/11, kúpili si nejaké drobnosti a zaparkovali v reštike. Keďže tu bola wifi, zavolali sme cez skype domov, dali pivko a potom do hajan.
Zajtra nás čaká presun do Chumphonu a smer Koh Tao.

Deň 4. → 6.4.2014 - presun Dnešný deň začal pekne, zobudila som sa asi 30 sekúnd pred zazvonením budíka, prúd na rieke bol trochu silnejší, a tak sa náš rafthouse pohupoval na vode. Dobalili sme zbytok vecí a šli na raňajky. Počas raňajok sme zvládli menšiu výmenu názorov, ktorú som samozrejme vyhrala :-) Nedá si povedať, že ja mám takmer vždy pravdu :-D
Môj drahý tvrdil, že okolo nás lieta kolibrík, ja som tvrdila, že to bol prerastený chlpatý hmyz..
Po raňajkách sme vyplatili ubytovanie (1.050 THB za 3 noci), šli vypratať izbu a odovzdať kľúče. Domáci nám poradili, ako sa najlepšie dostaneme do Chumphonu a tak sme sa vybrali na vlakovú stanicu, ktorá bola asi 15 minút od nás. Ujovi veľmi dlho trvalo, kým pochopil, čo chcem, nakoniec sme kúpioi lístky 3. triedou z Ban Pongu do Chumphonu za 181 THB na osobu (tretia trieda už nikdy viac!!).
Potrebovali sme ešte zohnať odvoz z Kanchanaburi do Ban Pongu. Vonku nás odchytili dvaja típci na skútroch, že kam ideme a za 30 THB/ osoba nás odvezú na autobusovú stanicu. Kývli sme a vyrazili. Na autobuske sa nás pýtali, že kam vlastne potrebujeme ísť a po vysvetlení kázali, že máme sadnúť a odviezli nás ešte kúsok k nejakej cestovke. Tam sme zistili, že autobus odchádza o 18:00 a stojí 50 THB na osobu. Nemuseli sme kupovať ani rezrvovať lístky dopredu, vraj nebýva plný. Spokojní sme sa pešo vybrali na prieskum mesta, obzreli nejaký chrám, čínsky a vojnový cintorín a potom sme sa za 100 THB odviezli k mostu cez rieku Kwai. Pri moste sme skočili na trh so šperkami, bola som v siedmom nebi a kúpila som si stireborné náušnice a retiazku s príveskom v tvare srdca a vykladané kamienkami vo farbách thajskej vlajky. Predavačka mi dala „special price“ za 1.300 THB a ešte ako darček náramok z gorálok v rovnakých farbách, ako poďakovanie, že sa mi páči jej vlajka :-)
Maminke som kúpila brošňu za 50 THB a za ďalšiu special price som kúpila 6 párov náušníc :-) Boli sme už hladní a tak sme si nakúpili nejaké jedlo na paličke, nič moc, Robo si kúpil tričko bez rukávov a slnečné okuliare, každé po 100 THB. Prešli sme sa ešte raz po moste, urobili fotky za krajšieho počasia ako prvýkrát a sadli na taxi za zjednanú cenu 80 THB smer náš guest house. Tu počkáme do piatej a potom sa vyberieme na bus. Dali sme si zavolať taxi a za 100 THB nás odviezli k cestovke. Šťastie, že sme prišli skôr, lebo autobus odchádzal o 17:40. Možno išiel ešte ďalší o šiestej, ale to sa už nedozvieme :)
Do Ban Pongu sme dorazili okolo 19:00, mali sme teda necelé dve hodiny do odchodu vlaku. Zložili sme si veci a keďže sa začal ozývať môj žalúdok, vyslala som chlapa na lov. Vrátil sa s nejakými guľôčkami, podobná zmes ako na naše jaternice, bolo to naozaj dobré. A keďže tvrdil, že on hladný nie je, ale zjedol polovicu, musel sa otočiť ešte raz. Jedna porcia stála 20 THB.
K môjmu veľkému prekvapeniu nás počas príchodu iných vlakov chodili kontrolovať pracovníci, či to náhodou nie je náš vlak. Čo ma prekvapilo ešte viac bol fakt, že vlak prišiel na chlp presne :-) Čítala som o meškaniach, ale nás sa to netýkalo. Každopádne sa mu počas cesty nejako podarilo nabrať asi pol hodinové meškanie.

Deň 5. → 7.4.2014 Cesta bola nekonečná, do Chumphonu sme dorazili okolo 4:00. Hneď nás odchytili a ponúkli prepravu loďou za 500 THB na osobu. Loď mala odchod o 7:00. Prišli pre nás na stanicu, asi 20 ľudí aj s batohmi naskladali do auta a odviezli do prístavu. Vyplávali sme na čas, plavba trvala asi 3 hodiny, neviem presne, podriemkávala som na palube na slniečku :-) V prístave sme sadli na taxi, ktorý nás za 100 THB na osobu odviezol do rezervovaného In touch resortu na Sairee beach. Hoci bolo len 10 hodín ráno, chceck in bol až okolo druhej, šla som na recepciu a hneď dostala kľúče od nášho domčeku. Rovno som zaplatila celý pobyt - 4.000 THB / 5 nocí / bungalow. Obzreli sme domček, nakrémovali sa, dali plavky a šli na pláž. Cestou sme zaparkovali v reštaurácii, ktorá patrila k nášmu rezortu. Dali sme si mango shake a ja rezancovú polievkku so zeleninou a bravčovým a Robo mal TOm Yam so sea food. Obe polievky boli vynikajúce, práve na tomto mieste som sa asi navždy stala závislou na thajských polievkach. Zaplatili sme 320 THB, zišli z terasy a hor sa do mora! Voda bola neskutočne teplá, piesok jemný ako hladká múka a čo bolo najlepšie, okolo nás bolo iba zopár ľudí. Zotrvali sme tu asi 3 hodiny, šnorchlovali, opaľovali sa a nakoniec sme sa zmorení teplom pobrali na izbu. Chceli sme si ísť obzrieť okolie, ale môj drahý zaspal ako dieťa a ja dopisujem denník. Asi s ním idem zatriasť, nech sa môžeme ísť ešte okúpať a niečo zjesť, začínam byť hladná…

Deň 6. → 8.4.2014 Včerajšok sme zavŕšili večerou na pláži, grilovaný red snapper a barakuda. Padli sme do postele a spali ako zabití. Ráno nám zvonil budík o 9:00, ale z postele sme sa vymotali okolo desiatej. Rozhodli sme sa, že si kúpime niečo na raňajky a pôjdeme si požičťať skúter na prieskum ostrova. Misia úspešná - raňajky 4 banány, ryžové sucháre poliate karamelom, naozaj lahôdka, kupovali sme v stánku pri ceste. Bol čas nájsť motorku na prenájom. S tým v Thajsku nebudete mať žiadny problém, požičovne sú na každom rohu.
Za 200 THB na 24 hodín sme si požičali červeného tátoša a dali sa na prieskum ostrova.
Prvá zastávka bola pumpa, a potom smer Koh Nang Yuan View.
Výhľad bol krásny, no čo nás očarilo viac bola „snorkeling zone“. Neváhali sme ani chvíľu, zhodili ruksaky, vytiahli šnorchle a šup do vody. Videli sme tu plno krásnych rybičiek, ja moje obľúbené farebné, z ktorých som bola na mäkko. Zotrvali sme tu asi hodinu a šli o dúm dál.
Našou ďalšou zastávkou mala byť Mango bay, ale keď sme zbadali tie kopce a varovanie, že ďalej na motorke majú ísť len skúsení jazdci, skúsili sme to po vlastných, ale 30° stúpanie a asi 37°C nebolo nič pre mňa, Robo ma vysmial, že nemám kondičku, ale jemu sa to hovorilo bez asi 4 kg ruksaku na chrbte. Nevadí, dali sme sa smer Coral view resort. Kopce neskutočné, radšej som na jednom úseku šla pešo, ale to, čo sme zbadali potom nám zobralo dych. Nádherný pohľad na Shark Island stál za tie útrapy. Zišli sme dolu na pláž, a keďže sme už boli dosť hladní, sadli sme do reštiky. Doteraz sme tak drahé jedlo nemali, ale tak, monopol.. Na okolo fakt nič nebolo. Robo si dal nejaký wrap s krevetami, mangom a zeleninou a ja som si objednala papaya salad s grilovaným kuraťom. Šalát bol riadne pikantný, ale oboje bolo veľmi chutné. Na pitie sme si dali džús z čerstvého ovocia, ja melón, Robo mix. Ten môj bol neskutočne sladký a teplý, ani som ho nevypila a posunula drahému.
Po obede sme sa šli vyvaliť na pláž. Pôvodne som chcela mať ubytovanie tu, ale som veľmi rada, že som tak nespravila. Na pláži bol piesok plný úlomkov koralov a mušlí, chodenie bez topánok bolo dosť bolestivé. Vo vode sa veľmi plávať nedá, keďže je to plné koralov, no na šnorchlovanie a výhľad ako stvorené. Keď nás to tu omrzelo, pobrali sme sa ďalej. Už ani bneviem, ako sa volala pláž, ale bol tam taký malý ostrovček z piesku, voda tam bola horúca, ale odrádzalo ma to množstvo lodí, ktoré tam parkovali. Cestou späť sme sa chceli zastaviť v retarácii Golden 99, o ktorej som čítala na Orbione, ale otvárať mali až o 17:00. Keďže boli iba štyri hodiny, pobrali sme sa k nám, dať sprchu, nabiť kameru a naspäť do reštiky. Jedlo bolo dobré, grilovali sme si mäsko priamo na stole. Na osobu stálo All you can eat 159 THB. Po večeri sme sa vrátili na našu pláž a šli sme sa ešte kúpať. Keď už bola taká tma, že sme nevideli na lietajúci tanier, šli sme hodiť sprchu a vybrali sa von. Zaparkovali sme v podniku El Toro, a keďže sme boli zase hladní, neodolali sme. Ja polievku s hovädzím a rezancami za 80 THB a Robo kuracie na kešu s ryžou za 150. Púšťali tam aj film, a keďže sme ho už videli a bola to dobrá komédia, ostali sme až do konca.
Cestou na izbu sme sa zastavili v 7/11, kúpiť vodu a Breezer, nech máme na terase čo piť. Zabili sme to palacinkou s kokosom a čokoládou za 40 THB.
Sedíme na teraske, Robo si číta, ja dopisujem denník. Niektorý deň si chceme zaplatiť šnorchlovací výlet okolo ostrova. Stojí 750 THB, skúsime ešte pozrieť, či ho nenájdeme za menej.

Deň 7. → 9.4.2014 Dnešný deň začal tak pekne… Ráno sme šli na raňajky, Robo zbehol predĺžiť prenájom motorky na ďalší deň a pokračovali sme v prieskume ostrova - Tanote bay. Cesta bola celkom dobrá, striedala sa pevná s prašnou, ale zaskočil ma jeden kopec, na ktorom mal problém nejaký párik. Baba musela zosadnúť a chalan vytlačiť motorku hore. Povedala som si, že sa tým teraz nebudem zaoberať, išli sme predsa dolu… Pláž naozaj krásna, takmer prádzna, uprostred zátoky bola obrovská skala, z ktorej sa dalo skákať. Môj drahý sa tam patrične vyjašil. Šnorchlovanie tu bolo tiež veľmi pekné, plno rôznych rybičiek, od malého klauna v sasanke až po večšie ryby. Po asi dvoch hodinách sme mali dosť a chceli sme ísť ďalej.
Ako som už spomínala, blížil sa obávaný strmák. V trištvrtine kopca som radšej zosadla z motorky, lebo vo dvojici by sme to nevyšli. Osudová chyba… Akonáhle som položila obe nohy na zem, šmykli sa mi a ja som sa šúchala po ľavej nohe dolu kopcom. Najhoršie bolo, že som nijako nevedela zabrzdiť. Nakoniec sa mi nejako podarilo otočiť na zadok a uriadiť to ku kraju, kde bola tráva a mohla som zabrzdiť.
Moja noha však vyzerala dosť zle. Dlhá odrenina od kolena asi 10 cm dolu, takmer celý nart a palec. Okolo nás išiel párik z Talianska na štvorkolke, hneď sa pri mne zastavili, či som OK. Baba musela tiež dolu a chalani horko ťažko vytiahli štvorkolku hore.
Našťastie sme boli kúsok od reštaurácie s krásnym výhľadom na zátoku. Majiteľka, keď ma videla, priniesla si hneď dezinfekciu a ošetrila mi nohu. Vraj sa to tam stáva často. Dala mi na čuchnutie mentolovú tyčinku, aby som sa prebrala, potom mi namiešala horúcu vodu s nejakým práškom, grgal sa mi mentol. Strašne sa mi točila hlava a bolo mi zle od žalúdka. Smiali sa na mne.. :) Potrebovala som kýbel, aby som jej neošablila chodník, ale nepochopili sme sa a už bolo na nápravu neskoro. Povedala,k že to nevadí, že sa to ľahko umyje. Ešte pár minút som do rozdýchavala a potom sme sa rozohodli, že si dáme niečo na obed. Robo si vybral massaman curry a ja kuracie s ananásom a baby kukuričkami. Na pitie mangový džús z čerstvého manga a ja fľašu vody. Celé nás to vyšlo do 500 THB.
Sadli sme na motorku a smer Sairee. Robo mi zbehol kúpiť do lekárne dezinfekciu, priniesol Betadine a nejakú mastičku. Išli sme sa ešte vyvaliť na slnko, Robo sa nutne musí začať opaľovať z prednej strany :-)
Po večeri sme šli do 7/11 nakúpiť vodu a nejaké ďalšie drobnosti, no nemala som už dosť peňazí, tak Robo utekal do bankomatu. Chceme ísť na šnorchlovací výlet, mala som pocit, že som ho niekde videla lacnejšie a aj tak bolo. Cestou z obchodu pri vedľajšom rezorce AC resort mali ceduľu s ponukou za 550 THB + 100 THB poplatok. Neviem však, či je dobrý nápad liezť do vody s tou mojou nohou. Každopádne tu ešte pár dní budeme, tak uvidíme..

Deň 8. - 9 → 10.4.2014 - 11.4.2014 Keďže som bola tak trochu kripel, čo poriadne nevedel chodiť, Robo šiel vrátiť motorku. Rozhodli sme sa ostať na našej pláži. Po celom dni váľania sa v piesku na slnku a jednom pokuse o kúpanie so slzami v očiach som zistila, že pre mňa sa výhliadky na šnorchlovací výlet skončili, a tak som presvedčila aspoň drahého, nech ide sám. V AC resorte sme kúpili výlet. Večer sme si sem potom šli sadnúť na drink, o 21:00 začína ohňová show. Dokonca bola Ladies night, takže drink zdarma :-) Stretnli sme tu tých Talianov, tak sme ich zavolali k nám. Strávili sme s nimi celý večer, počas ohňovej show nastal trochu nebezpečný okamih, keď lietali iskry do publika, Robovi prepálilo tričko a Caroline šaty. Zabalili sme to tam a šli na nočné kúpanie. Keďže ja som sa kúpať nemohla, sledovala som ich smutne z brehu. Dohodla som sa s nimi, že ak sa podarí, stretneme sa na druhý deň na pláži, keďže budem sama.
Na druhý deň ráno sme vstali okolo ôsmej, Robo mal byť 9:30 pred AC barom, kvôli výletu, tak aby stihol aj nejaké malé raňajky. Ja som pomaly došmatlala k našej reštike, dala som si ovocný šalát a pobrala sa na pláž. Celý deň som bola sama, tak som si čítala. Okolo piatej sa vrátil drahý z výletu, nadšený, že videl žraloka a celý červený, lebo sa opaľoval cestou z výletu na lodi :-D
Vybrali sme sa na večeru, cestou sme stretli párik zn Nemecka, ktorý bol s Robom na výlete, tak sme s nimi ostali celý večer, dobre sme sa najedli v reštike Island, pustili nám film, tak sme ho pozreli až do konca a keďže chlapci si chceli zahrať biliard, presunuli sme sa do AC baru. Okolo pol noci sme to rozpustili a šli každý po svojom, museli sme ešte dobaliť ruksaky, ráno sme sa presúvali na Koh Phangan za 450 THB na osobu.

Deň 10. → 12.4.2014 Ráno sme mali síce nastavený budík na 8:00, ale ja som bola hore už od siedmej, ešte som pobaila drobnosti a potom som zobudila Roba. O 9:00 sme mali byť pred AC barom, kde nás prišiel zadara vyzdvihnúť taxi a odviezol nás do prístavu. Keďže som bola polovičný marod, mohla som sedieť vnútri klimatizovaného auta, a nie hore na korbe :)
Loď mala vyplávať o 10:00, tak sme si v prístave vyzdvihli lístky na základe potvrdenia, čo sme mali z AC baru a čakali na odchod. Cesta trvala necelé dve hodiny, miest na sedenie bolo málo a jediná „zaujímavá“ vec počas plavby bol chalan, čo bol úplne na mol a spal, ale po prebudení strávil asi 15 minút na záchode v predklone.. V prípstave v Thong Sala sme museli nájsť auto, ktoré nás za 200 THB na osobu odvezie do Mai pen Rai bungalows na Thansadet beach. Asi po 5 minútach sme ho našli, museli sme však chvíľu počkať, kým sa naplní. Keď sme boli full, vyrazili sme, ale posunuli sme sa asi o 200 m ďalej od prístavu, kde nás vyložil z auta a kázal počkať do 13:00, kedy sme vyrazili smer Thansadet. Medzitým pomedzi nás chodila Thajka, ktorá mala na papieri napísané naše mená z rezervácií. Keď sme boli všetci, vyrazili sme. Na moje prekvapenie cesta trvala dobrú pol hodinu a pri posledných neupravených cestách mi nebolo všetko jedno, ale úspešne sme dorazili.
Pláž bola nádherná, dokopy na nej bolo asi 10 ľudí. Pobrali sme sa davom smer JS Hut resort (to malo byť pôvodne naše ubytovanie, keďže MPR mali plno, ale po nie najlepších recenziách som to zmenila, no našťastie sa potom uvoľnili opäť miesta v MPR, takže spokojnosť). Tu sme zistili, že musíme ísť na opačnú stranu pláže. Ujal sa nás mladý Thajet, tak sme šli za ním, hoci ja s menšími problémami kvôli mojej nohe a jeho rýchlemu kroku. Keď sme dorazili ku strmým schodom, zistila som, že tie asi s ruksakom na hrbe nezdolám, ale našťastie mi ho chlapec vzal a tak som po štyroch liezla za ním :-) Musel to byť úchvatný pohľad.
Hore nás privítala veľmi milá domáca, ktorá mala zlatý smiech, dala mi kľúče od izby a zaviedla nás do chatky. Boli sme hneď pri reštike(len sme prešli na chodník a po schodoch hore), ale takmer úplne na vrchu. Niekoľkokrát denne zdolávať schody.. Ale bolo to super.
Výhľad z nášho bungalovu bol na pláž, aj keď nám trochu zavadzal banánovník. Mali sme jednu manželskú posteľ a jednu samostatnú, ktorá slúžila môjmu drahému ako odkladací priestor na veci. Nad posteľou bola našťastie moskitiéra, lebo tie komáre veľké ako muchy by nás asi zožrali.
Vybalili sme a šli sa najesť. Ja som si dala nejaké bravčové mäsko so syrom, hranolkami a šalátom, Robo si dal No Name seafood, čo znamenalo vypražené kúsky zeleniny so seafood a k tomu sladko štipľavú omáčku. Obe jedlá boli ako inak, výborné. Čo nám celkom vyhovovalo bol fakt, že sme mohli chodiť do reštiky bez peňazí, všetko nám písala na izbu a platili sme až na konci pobytu. Po obede sme zobrali veci a šli na pláž. More bolo krásne čisté, ale trochu studenšie, keďže doň vtekala riečka. Ja som sa opaľovala, robo si hádzal lietajúci tanier s nejakým chalanom.
Na pláži sme sa vyvaľovali asi do piatej, potom sme sa pobrali hore, dať sprchu a na večeru. Cestou sme sa zoznámili s partiou 4 chalanov a 4 báb z Kanady a 2 baby z nemecka. Robo sa po večeri chcel ísť družiť s touto partičkou, ja som sa však v ich prítomnosti necítila dobre a tak sme ostali u nás hore, rozvalení v hojdacej sieti a kresle na balkóne. Na večer sa trochu ochladilo a pofukoval vietor, takže sa perfektne spalo.

Deň 11. → 13.4.2014 - SONGKRAN Keďže naša pláž sa nachádza na východnej strane ostrova a západy slnka sme si vychutnávali na Koh Tao, večer sme si zistili, kedy bude východ slnka a nastavili budík.
5:50, ale dvakrát sa nám vstávať nechcelo. Nakoniec sme sa premohli a zbehli na pláž. Ako na potvoru, slnko zakrýval veľký oblak, ktorý vyzeral ako nejaký chrobák :D Po 20 minútach slniečko predsa len vykuklo, porobili sme pár fotiek a vybrali sa naspäť. Chvíľu sme si čítali knihy, potom bol čas na raňajky.
Každý deň o 10:00 a 14:00 odchádza taxi do Thong sala a keďže bol Songkran, a chceli sme tento sviatok absolvovať, o 10:00 sme sedeli v aute smer mesto. ú predstavu, čo tento sviatok obnáša, ale bolo to ešte horšie :D Prvá dávka vody nás zastihla už cestou do mesa, jemne, zo stiekacej pištole na nás mierili decká, náš šofér vždy pribrzlil, aby sme náhodou tomu neunikli. Jemu bolo hej, keď sedel za zavretými oknami v aute.
Druhú várku som očakávala obdobnú, ale zasiahli ma dva plné kýble!!! Naši dvaja spolucestujúci evidentne nevedeli, o čo ide, lebo sa tvárili dosť naštvane, keďže mali všetko od foťáku až po uteráky mokré. My sme boli pripravený, len malá taštiška, s uzatvárateľným vreckom na doklady a peniaze a vodeodolná kamera :)
V meste to bolo šialené, pred každým obchodom boli kade plné vody, deti aj turitsti s vodnými pištoľami, domáci s kýblami a hadicami. Cieľ bol jasný → NIKTO NESMIE OSTAŤ SUCHÝ!
Niektorí mali vodu plnú ľadových kociek, takže keď ste schytali dávku, bolo to dosť studené.
O jednej sme sadli na taxi späť, keď nás vyložil, odišli sme bez zaplatenia. Uvedomila som si to až neskôr, našťastie sme vedeli, že ešte večer okolo pol ôsmej privezie jedného chalana, takže keď sme boli dolu v reštike na večeri, bol tam a peniaze som mu dala. Vyzeral trochu prekvapený, takže si zrejme ani nevšimol, že sme neplatili. Nevadí, moje svedomie je čisté, žiaľ, nevydťžalo to dlho. Z večere v reštike na pláži sme odišli tiež bez zaplatenia :D Tá moja deravá hlava..
Zakotvili sme opäť na terase s knihou v ruke, zajtra nás čaká FULL MOON PARTY.

Deň 12 . - 13. → 14. - 15.5.2014 FMP a deň po Keďže večer sme mali v pláne ísť na FMP, rozhodli sme sa stráviť deň pri vode. Pôvodne sme chceli ísť na kajakoch okolo ostrova, ale ako na potvoru, požičovňa bola zavretá, tak som sa len opaľovala a Robo kúpal. Ráno sme si kúpili lístky na boat taxi za 600 THB na osobu spiatočný. Večer z našej pláže boli 2 odchody - 19:30 a 22:30, vybrali sme si ten prvý. Pôvodný plán bol vrátiť sa o 2:30 späť, ďalší taxi šiel až o 7:30.. Tak to malo byť ale… Loďka nás vyložila na pláži Haad Rin asi po pol hodinovej jazde? Robo mal takú vtipnú hlášku, že Pezinské vinobranie je väčšia akcia, než FMP, ale po pár hodinách si už týmto tvrdením taký istý nebol. Prešli sme si celú pláž a nakoniec sme sa vrátili na začiatok, kde hrali asi najlepšie. Keďže ja na tancovanie moc niesom a obzvlášť nie na tuc tuc hudbu, musel si môj drahý vystačiť bezo mňa. Najskôr sa vrátil asi po 5 minútach, že ho to samého nebaví, ale potom sa tam pripojil k nejakým Rusom a hodnú chvíľu som ich sledovala z múrika. Keď mal dosť, išli sme sa znovu prejsť po pláži a snažili sme sa zistiť, koľko je hodín. Boli sme hladní, tak sme sa pristavili pri stánku s jedlom, Robo si dal šišku aj a kukuricu. Kým som čakala na kukuricu, Robo stretol 3 Slovenky, ktoré stretol aj na Koh Nangyuan, tak sme sa pridali k nim a kecali sme. Zrazu boli 2 hodiny a tak sme sa od nich oddelili, že za pol hodinu nám ide loďka, tak aby sme ju nezmeškali. Sadli sme si k vode a čakali.. Naša loď stále nikde.. Zistili sme, že je 2:35 a tak sme sa dvihli, že sa ideme po nej poobzerať. Vydali sme sa na opačnú stranu, ako bola, čo sme zistili až neskoro. Keď sme ju zbadali, bola dobrých 10 m od brehu, Robo vošiel do vody za ňou, mával na nich, ale odišli nám… ja do pol pása.. Bolo mi do plaču, lebo druhá loď mala odchod až za 5 hodín a ja som bola hrozne unavená… Skúšali sme zistiť cenu ostatných taxi lodiek, ale každý chcel 1.000 THB z ajedného a to som nebola ochodná zaplatiť. Skúsili sme aj auto taxi, ale tí tiež chceli 1.500 THB za dvoch, ale „našťastie“ som mala iba 1.100 a to odmietali..
Nezostávalo nám nič iné, len počkať… Zaspávala som po sediačky, potom som si ľahla na piesok.. Bola mi zima, lebo som mala mokré gate, tak sme sa dvihli a šli do obchodu. Kúpila som si krásne kraťasky za 180 THB s logom FMP. Robovi sa žiadne tričko nepáčilo, tak si nevybral nič. Dali sme si palacinku a ešte stále boli len 4 hodiny ráno.. Tak sme sa vrátili späť na pláž a čakalil.. Konečne sme nasadli do loďky a odišli. Cesta ubehla veľmi rýchlo, možno preto, že som ju takmer celú predriemala. Šli sme si dať ešte rýchlo raňajky, pri ktorých som tiež zaspávala, Robo jedol Thajskú ryžovú polievku, ale bolo tho veľa a tak si ju dal odložiť, že ju doje neskôr (veľa si z tých raňajok nepamätám, lebo som hneď všetko zjedla a zaspala tam, a potom som vo foťáku objavila fotku, kde spím a mám muchu na čele :D) Rýchlo sme hodili sprchu, lebo piesok sme mali všade a zaľahli.
Budík sme si nastavili na 13:00, ale akosi sme ho nepočula a Robo ho vypol, tak sme sa zobudili až okolo štvrtej. Celý deň v ťahu, ale šli sme rýchlo niečo zjesť a ešte na pláž. Ležalil sme tam až do tmy, medzitým tam prišla skupinka nejakých Aziatov, ktorí tam cvičili jógu.
Chceli sme skúsiť druhú reštauráciu na skale, ale keďžesme nevedeli, ako sa tam dostaneme, išli sme do tej našej. Robo si dal francúzske toasty s medom a ja perfektnú rybku v curry omáčke za 240 THB.
Opýtali sme sa našej domácej, ako sa dostaneme do tej druhej reštiky, povedala nám, my sme ju pochválili, že nám u nej veľmi chutí.
Ležali sme tu asi dve hodiny, ja som dopisovala cestopis a Robo telefonoval cez skype s maminou. Presunuli sme sa na izbu, chvíľu si čítali a potom sa pobrali spať. Zajtra nás čaká posledný celý deň na Koh Phangane, takže musíme kúpiť lístky na loď na Koh Samui, kam sa presúvame vo štvrtok. GN

Deň 14. → 16.4.2014 Klasika, budík zvoní o 8:00, ja vstanem, Roba vykopnem z postele až o 9:30. Kým sa však vymoceme na raňajky, je niečo po desiatej. Dohodli sme sa s domácou, že jej večer všetko zaplatíme.
Zišli sme na pláž do druhej reštiky, kde sme si chceli kúpiť lístok na loď. Povedali nám, že: „No booking“ a aby sme ráno o 9:00 boli na pláži, že príde loď. Overovali sme si to 2x, tak som zvedavá.
Rozložili sme sa na pláži, more bolo úplne kalné, lebo na ostrove niekde pršalo a tak rieka priviezla kopu zeme so sebou. Robo chvíľu skúšal Šnorchlovať, ale nič nevidel, tak to vzdal. Ja som sa opekala, slnko mi pálilo na telo, bol to veľmi príjemný pocit, ale nedal sa dlho vydržať, utekala som sa schovať do tieňa. Zrazu prišiel veľký tmavý oblak a padli z 4 kvapky, tak som preventívne pakovala veci do ruksaku, keby náhodou prišiel lejak. Asi za 2 minúty na to začalo liať ako z krhly, Robo utekal do vody, ja som sa schovala pod strieškou jedného bungalovu a cestou som si nakopla nohu presne v tých miestach, kde som ju mala oškretú. Hrozná bolesť, hviezdičky pred očami, trochu krvi, ale najviac ma štvalo to, že už to konečne prestávalo bolieť a teraz to tu mám zase..
Asi po 10 minútach bolo po daždi a znovu vyšlo slnko. Na našu pláž chodili malé aj veľké lode, vyložili ľudí, tí sa niekam stratili, potom sa vrátili a odišli. Asi sa chodili pozerať na vodopády, ktoré tu mali byť.
Po obede sme sa na ne teda šli pozrieť aj my. Nie sú to také vodopády, ako v Erawane, ale bolo to pekné. Vrátili sme sa na pláž, potom zaparkovali v reštike na niečo malé a drtili sme človeče nehnevaj sa. Prehrala som :-( Potom sme sa ešte vrátili na pláž, čitali, kúpali sa a keď sa začalo stmievať, pobrali sa do izby. Keďže ja som šikovná a veci som si zbalila už ráno, doložila som tam len pár vecí a ruksak pripravila na odchod. Robo tu pobehuje ako splašený a balí všetko nanovo, keďže to pri príchode rozhádzal všade naokolo. Ja dopisujem cestopis, chystáme sa ísť ešte na večeru a vyrovnať si všetky účty, v diaľke nad kopcami sa blýska, cez deň hrmelo, príznaky búrky sa už minuli, tak hádam bude všetko v pohode. Keď sme sa vrátili z pláže, prekvapili nás dva veľké gekony v našej izbe. Skoro som dostala infarkt, keď zadali od dverí utekať po stene. Robo ich za pomoci plutví dopravil von na terasu, takže budeme kľudne spať. Celkový účet za jedlo, pranie, repelent a nejaké maličkosti bol 6.150 THB. Najviac mi z tohoto miesta bude chýbať nenormálne dobrý coconut smoothie, na ktorom som sa stala závislá. Nikde inde som už lepšie nepila.

Deň 15. → 17.4.2014 - Presun na Koh Samui Dnes nás čakal presun na posledný z ostrovov Thajského zálivu - Koh Samui. Ráno sme vstali pred ôsmou, dobalili zbytok vecí a išli odovzdať kľúče a rozlúčiť sa s našou domácou. Presunuli sme sa dolu na pláž, kde sme čakali na loď. Prišla cca okolo 9:30 a odviezla nás za 350 THB na osobu priamo na Maenam beach na Samui, kde sme mali ubytovanie.
Tam si nás odchytili taxikári a za 300 THB odviezli do Moonhut bungalows, kde sme mali rezervované ubytko za 2.400 THB na 4 noci. Drahý odvoz, keď si to vezmem, že to bolo ani nie 5 minút autom, ale keďže som sa nevedela zorientovať, ktorým smerom a ako ďaleko to má byť, nechali sme sa radšej odviezť.
Na recepcii sme po vyplnení formuláru hneď dostali kľúčik od nášho bungalovu. Je síce maličký, ale aj tak tu budeme tráviť minimum času. Keď sme sa zložili, zašli sme si na obed do našej hotelovej reštaurácie, ktorá bola poriadne drahá. Ja som si dala kuracie na cesnaku a čiernom korení a Robo pražené krevety + mango a lemon juice. Cena 440 THB (na Phangane sme za to mali raňajky, obed aj večeru jeden).
Priamo v rezorte sme si požičali za 200 THB motorku a vybrali sa na prieskum ostrova. Prvá zastávka bol Big Buddha. Vonku bolo neskutočne horúco, tieklo zo mňa. Areál bol naozaj pekný, k Buddhovi ste museli vyjsť bosí po schodoch, čo však bol dosť problém, keďže tá podlaha bola rozpálená. Musela som to rýchlo vybehnúť a schovať sa do tieňa.
Robo si hore vzal palicu a zazvonil na každý zvon. Ako blázniví sme sa vrhli na nakupovanie, zobrali sme 5 magnetiek za 200 THB, Robo si kúpil 2 pohľadnice za 30 T HB a potom sme objavili obchod Monkey & coconut, kde mali výrobky z kokosov a kopu drobností. Obzerala som také balíčky, kde bola sviečka, mydlo, píling, kokosový olej, kokosové mlieko a lufa a celé to bolo v kokose :-). Predavačka ku mne prišla hneď zo slovami, že mi dá 20 % zľavu. Jeden balíček stál 425 THB, ja som zobrala 3, pre Robovu segru, maminu a moju maminku (sebe som si nezobrala, teraz ľutujem). Kúpili sme si 2 páry paličiek za 110 THB. Za celý nákup sme tam nechali 1.100 THB, teta nám to pekne zabalila a s maximálnou spokojnosťou sme odišli preč. Keď už som bola na kokosovom ostrove, tak som si dala kokosovú zmrzlinu v kokose s kokosom na vrchu a k tomu šťavu z kokosa do pohárika, bola to mňamka za 60 THB.
Sadli sme na motorku a vybrali sa ďalej, došli sme až na Chaweng, narazili sme na McDonald a nemohli sme odolať, Robo skúsil samurai pork burger a ja klasiku big mac.
Všimli sme si, že tam bolo nejaké jazero, tak sme sa dohodli, že sa skočíme najskôr pozrieť na pláž a potom k jazeru a naspäť k nám. Na pláži bolo na môj vkus po ľudoprázdnych plážach na Tao a Phangane až moc plno, vrátili sme sa ku skútru a smer jazero. Na kopci sme videli zlatú strechu nejakej pagody, ale nepodarilo sa nám k nemu dostať :D
Keď sme dorazili k nám, šli sme sa okúpať. More bolo teplé, ale vôbec nie také priezračné ako na Koh Tao. Na pláži sme ostali asi hodinu, slnko už zapadalo a navyše bol štvrtok, kedy sa na Maename konajú trhy, kam sme sa chceli ísť pozrieť.
Pôvodne sme sa vybrali pešo, ale rozmysleli sme si to a vrátili sa po skúter. Zaparkovali sme pri nejakom obchode, prešli cez cestu k uzavretej ulici a šup do víru vôní a chutí. Jedlo bolo naozaj lacné a veľmi chutné. Opliekali sme tu kopu peňazí, samozrejme nielen na jedlo, ale aj rôzne iné veci. Mne sa veľmi páčila taká látková taška cez rameno so slonmi, mali ju za 100 THB. Zuzke sme kúpili guľu, Robovi opasok, jeho ocinovi balík korenín. V stánku, kde sme ho našli bol za najlepšiu cenu - 200 THB, všade ho mali za 250 THB. Robo povedal, že to je veľmi dobrá cena, ale dievčina mu asi zle rozumela, lebo išla s cenou ešte nižiše na 180 THB, tak sme neváhali a brali. Ja som si ešte kúpila takú peknú látkovú čelenku do vlasov, robo žabky, lebo jedny daroval opitému chalanovi z lode, ktorý mal iba jednu :D, ďalšie tričko (asi mu ich začnem vyhadzovať, má ich viac ako ja).
Kúpili sme také sušené ryžové kolieska, ktoré sme jedli už na Koh Tao a veľmi nám chutili. Ja som si dala miešaný drink za 60 THB (v reštike bežne za 150), Robo si dal malého Changa za 40 (v reštike od 60). Z jedla sme ochutnali chobotničky na špajli, potom kalamára a ešte nejaký seafood, nevedela som to identifikovať, bravčové v mede, banánovú palacinkuý, ale takú inak urobenú, než na akú ste v Thajsku zvyknutí, bola chrumkavá a bola super.
Robo ochutnal kokosové cestíčko ugrilované v nejakom liste, potom štipľavú zmes z ryby a curry omáčky zabalenú v banánovom liste. Niekde sme zazreli aj krokodíla na paličke, ale to sme sa neodvážili skúsiť. Ešte sme ochutnali takú slané placku z ryže v banánovom liste. Všetko bolo naozaj vynikajúce. Od jedného predavača sme sa dozvedeli, že zajtra bude v nejakej rybárskej dedinke takáto udalosť a v sobotu na Lamai. Možno sa pôjdeme pozrieť ešte aj tam. Teraz sedíme na terase, sledujeme veľkého gekona, ktorý sa tu nad nami prechádza a dojedáme dobroty, ktoré sme si priniesli. Zajtra sa chceme vydať na prieskum ostrova, mám určitú predstavu, uvidíme, koľko stihneme.

Deň 16. → 18.4.2014 Dnešný deň sme si naplánovali ráno v posteli s mapou a perom.
Zakrúžkovali sme si miesta, ktoré chceme navštíviť. Nasadli sme na motorku a vybrali sa smer Chaweng a Lamai. Ako prvé sme chceli ísť pozrieť Pagoda Kho Hua Jook, ktorú sme videli včera od Chaweng Lake. Žiaľ, povozili sme sa kolom dokola, ale akosi sme cestu k nej nenašli. Šli sme teda ďalej k známemu skalnému úkazu Hin ta & Hin Yai. Ešte predtým sme však narazili na nejaký view point, tak sme spravili pár fotiek, pozreli do mapy a zistili, že kúsok odtiaľ je „Snorkeling point“ a Robovi nebolo treba 2x hovoriť. Zdržali sme sa tam asi 45 minút, Robo trochu sklamaný, myslím si, že po Koh Tao už nikde nebude také pekné šnorchlovanie v Thajskom zálive. Po asi pol hodine jazdy sme dorazili k Dedkovi a babke. Našťastie tu nebolo veľa ľudí, tak sme pofotili zopár fotiek, na trhu sa osviežili ovocným shakeom za 60 THB a šli ďalej.
Môj drahý sa ako vždy trochu náhlil, a keď som zbadala červený chrám, museli sme sa kúsok vracať, ale stálo to za to. Chrám bol nádherný, celý červený, neviem, z akého materiálu postavený. Dolu schodmi sa dalo zísť na pláž. Robo našiel na mape nejaký štadión obklopený vodou, tak sme ho išli hľadať, no nič úžasné nás nečakalo a keďže sme už boli hladný, vybrali sme sa na niekam na obed.
Pri ceste sme objavili reštauráciu Kao Lay Lae View Restaurant. Vyzeralo to, že bude pršať, bolo pod mrakom a trochu fúkal vietor, ale našťastie sa kvapky z oblohy nevyliali. Objednali sme si sklenené rezance s krevetami, ktoré boli naozaj výborné. Keď sme tam dorazili, reštaurácia bola prázdna, ale kým sme odišli, prišlo ďalších 6 ľudí. Jedlo bolo trochu drahšie, 130 THB + 60 THB shake.
Z reštiky sme sa museli vrátiť kúsok späť a napojiť sa na cestu 4169 (boli sme na 4170), aby sme sa dostali do chrámu Wat Khunaram, kde je mumifikovaný mních. Jeho smrť nastala počas meditácie a jeho telo zostalo v tejto polohe. Prišli sme tam v celkom dobrom čase, nebol tam takmer nikto, tak sme porobili pár fotiek a zrazu sa začali trúsiť minivany a autá plné turistov. Pri chráme bola taká veľká hala, alebo ako by som to nazvala, kde prebiehali maséže za pomoci takej paličky a kladivka. Robo sa dal vymasírovať - 30 minút 300 THB. Aj ho trochu pošľapali a ponaťahovali (miesto mladej Thajky mladý Thajec :) )
Naším ďalším cieľom bol Namuang Waterfall (18 m dlhý) a potom to mala byť Magic garden.
K vodopádu nás sprevádzal asi 14 ročný chlapec (bol tam aj mladší „sprievodca“, mal asi 4 roky) - dali sme mu 20 THB.
Magic garden bola od vodopádu vzdialená asi 5 km, ale keď som videla ten strmý kopec, rázne som to zamietla aj napriek Robovej nespokojnosti. Stačí mi jedna oškretá noha..
Vracali sme sa teda späť, chceli sme pozrieť Butterfly garden pri hoteli Centara, ale slečna, čo predávala lístky nám povedala, že už nie je vhodný čas pre motýle, že máme prísť radšej ráno. Poslúchli sme ju a vrátili sa na našu pláž, vyvalili sa na lehátka a ešte raz si zaplávali. Potom rýchlo sprcha a na večeru - mali sme objednané deň vopred kráľovské krevety a kraba. To boli porcie, to vám poviem! Zostalo nám aj na druhý deň.
Krevety boli pripravené pol na pol - grilované a potom s cesnakom a korením. Krab bol pripravený v perfektnej indickej omáčke. Keď sme už nevládali, zjavila sa pri nás majiteľka a povedala, že nám to môže odložiť do chladničky a že si to zjeme zajtra. Viem, hrozné, bála som sa, že už nebudú také dobré, ako keď boli čerstvo pripravené, ale bola to mňamka aj na druhý deň. :)
Večer sme zavŕšili nákupom v 7/11 a popíjaním na teraske s knihou v ruke.

Deň 17. → 19.4.2014 Budík na 8:00? Ťažko, keďže je sobota a môj drahý má nastavený budík len na pracovné dni. Našťastie sme už asi nastavený na ten čas, pretože ja som bola hore oveľa skôr a potom sme sa obaja prebrali úplne o 8:06. :)
Rozhodovali sme sa, či zobrať motorku na ďalších 24 hodín aj keď by sme využili len časť, či ísť na výlet, alebo nie, pretože po prepočítaní zvyšných peňazí sme neboli nadšení. Nakoniec sme sa dohodli, že každý vyberieme z účtu po 100 € a zameníme zvyšných 250 € a že to by malo vystačiť do konca nášho pobytu. Zbalili sme ruksaky a šli na recepciu zistiť, koľko stáli včerajšie potvory a rezervovať si výlet do Ang Thong Marine parku. Potvory stáli niečo cez 2.500 THB, ale bolo na 2x a boli naozaj dobré.
Sadli sme na motorku a išli do Butterfly garden. Vstup bol 200 THB na osobu. V obchode, ktorý tam mali, som si kúpila jablkový balzam na pery za 120 THB. Záhrada bola pekná, motýliki poletovali, ale nejako extra unesená som nebola. Zato výhľad odtiaľ bol krásny. Stihli sme sa tu aj pohádať kvôli úplnej hlúposti, nechcela som sa vrátiť a urobiť Robovi fotku, ktorú som mu už raz urobila.. Ja som odišla von, on zostal tam. Asi po pol hodine sa mi už nechcelo čakať, tak som sa pobrala dolu, že idem na pláž. Potom ma Robo dobehol a šli sme si nájsť nejakú pláž na kúpanie. Odbočili sme pri Lamai beach - Bill resort. Pláž bola krásna, boli tam skaly, Robo hneď schytil šnorchel a už bol vo vode. Ja som si naivne myslela, že sa budem opaľovať, ale bolo hrozne horúco, však aj bolo pravé poludnie, tak som to asi po 10 minútach vzdala a ťahala do tieňa. Keď už na mňa išiel hlad a Robo nebol nikde okolo, vyšla som 3 schody a sadla si do reštaurácie. Objednala som si kuracie s ananásom a ryžou, vynikajúce. Medzitým sa zjavil Robo, ten si objednal hovädzie s ryžou, ktoré bolo tiež vynikajúce. Najedli sme sa, zbalili veci a pobrali sme sa ďalej. Chceli sme obehnúť celý ostrov. Nezastavovali sme sa už takmer nikde, len pri Nathon pier, vypili sme ovocný shake (99 THB) a zjedli najdrahšiu palacinku (150 THB) a dokončili púť až na Maenam beach.
Odovzdali sme kľúče od motorky a ešte na pláž. Večer sme dojedli potvory a po prechádzke do 7/11 sme, ako inak, opäť zaparkovali na terase.

Deň 18. → 20.4.2014 - Ang Thong Marine park Dnes nás čaká výlet do ATMP. Cena na osobu bola 1.650 THB + 200 THB vstup. V cene bolo vyzdvihnutie v hoteli, raňajky na lodi, šnorchlovanie, kajaky, výstupy na výhliadky, obed, olovrant a odvoz späť do hotela.
Mali sme byť nachystaný medzi 7:45 - 8:00.
O 7:30 som vravela robovi, aby sme šli už pomali na recepcciu, on že nie, že tam nebude 15 minút sedieť ako debil. Ja už som počula nejaké auto, ktoré tam ostalo naštartované a ako som predpokladala, bol to náš odvoz. U Thajcov čas naozaj nehrá rolu. Nasali sme do luxusného minivanu, biela koža, pohodlné široké sedadlá, paráda.
Cesta do prístavu trvala zhruba pol hodinu. Pri vstupe na loď sme dostali na tričká nálepky, čo značili, že máme zaplatené aj kajaky. Usadili sme sa, potom sme si šli zobrať raňajky - banán, sendvič s lekvárom a vodu, za chvíľu sa loď naplnila ázijskými turistami s foťákmi a záchrannými vestami na sebe a mohli sme vyraziť. Plavba k prvej zastávke trvala hodinu a pol. K lodi po nás prišli longtail boaty, ktoré nás prepravili na breh. Mali sme na výber - ísť sa kúpať, prípadne zapadnúť do reštaurácie, ktorá bola na ostrove, alebo ísť na vyhliadku, ktorá mala 4 levely. Ja som ostala už na druhom, vzhľadom k tomu, že to bolo stále horšie stúpanie a horší terén, ale Robo šiel až na samý vrch. Vonku bolo naozaj teplo, takže cestou hore sa z nás lialy potoky vody, tričká a kraťase mokré, ako by sme vyšli z mora. Ako sme tak kráčali džungľou, zrazu sme zacítili taký zvláštny smrad, tam sme sa pozreli hore na stromy a nad nami bola celá tlupa opíc, naháňali sa na konároch, evidentne nás považovali za atrakciu, lebo po chvíľke si posadali na konáre a sledovali nás s takými znudenými výrazmi. :-)
Kým som čakala na Roba, mala som debatu s jedným Thajcom, pýtal sa ma, či som z Ruska, tak som sa mu snažila vysvetliť, že nie, že som zo Slovenska. Všetci v Thajsku ale majú zafixované len Československo, a dosť dlho trvalo, kým sami podarilo vysvetliť, že už nejaký ten piatok sme dve samostatné republiky. Vyzeral, že pochopil, ale páčilo sa mu, že keď mi povedal nejaké slovo v ruštine, tak som mu ho povedala v slovenčine a boli dosť podobné :) Keď sme sa vrátili na loď, podával sa obed - ryža, massaman curry, zeleninový šalát, dusená zelenina v nejakej omáčke a melón. Všetko bolo vynikajúce. Druhá zastávka zahrňovala kajaky, takže sme na lodi boli rozdelení na 2 skupiny. Doslai sme nepremokavý vodeodolný batoh a vylodili sa na brehu. Dostali sme krátku inštruktáž, každá dvojica si zobrala jeden kajak a šup ho na more. Kúsok sme oboplávali ostrov na jednu stranu a potom sme šli na určenú pláž, kde sme sa prestriedali s druhou skupinou. Vystúpali sme si to na výhliadku ku krásnej lagúne a potom si šli zašnorchlovať. Žiaľ, viditeľnosť bola dosť zlá, tak sme to po chvíli vzdali a šli von. Keď nastal správny čas, odviezli nás na loď. Prvá cesta bola na koniec lode, kde bola veľká kaďa so sladkou vodou. Opláchli sme sa, lebo sme boli lepkaví od tej slanej vody, vzali si sendvič s lekvárom a keksík, ja som hneď vzala uterák a kindle a vyliezla som hore na loď na rozpálené žinenky opaľovať sa. Do hotela sme dorazili okolo 17:50. Keďže sme boli už celkom hladní, iši sme sa najesť - ja som si dala jahňací burger s modrým syrom a hranolkami za 280 THB a robo si dal cestoviny s krémovou omáčkou a hríbai za 180 THB. Keďže bola „šťastná hodinka“, objednali sme si drinky za 100 THB za kus. Po večeri sme šli odložiť tablet do izby a smer 7/11, nakúpiť nejaké dobroty a vodu. Zaparkovali sme ešte vonku na terase, Robo si čítal, ja som pozerala Big bang theory, potom sme dobalili veci a šli sme spať. Zajtra nás čaká presun do Surat Thani. Deň 19. → 21.4.2014 - Surat Thani Podľa info od recepčnej z nášho hotela musíme ísť na Nathon Pier. Vraj loď chodí každých 30 minút, lístky si kúpime až tam. Ráno sme sa neponáhľali, z postele sme sa dostali okolo 9:00. Raňajky sme si šli kúpiť do 7/11 - kurací burger a sendviče plnené párkami a pizzovou zmeskou. Hneď nám to zohriali a zjedli sme to cestou do hotela. Zbehli sme ešte na chvíľu na pláž, naposledy namočiť nohy v mori a odobrali sme sa do izby po veci. Na recepcii sme odovzali kľúčik a doplatili zvyšok účtu. Dali sme si zavolať taxi, za 500 THB nás odviezli do prístavu. Tu sme zistili, že loď odchádza každú hodinu a keďže sme prišli krátko po 11, tak sme si museli počkať. Lístok na Surat Thani stál 240 THB na osobu. Plavba trvala hodinu a pol. Loď bola obrovská a klimatizovaná, s predajňou nejakých dobrôt, takže to ubehlo ako voda. V prístave Don Sak nás čakal autobus, ktorý nás odviezol do Surat Thani (lístok na loď platil aj na autobus).
Len čo sme vystúpili z autobusu, hneď si nás odchytil domáci ujo s tuktukom, ukázali sme mu, kde máme rezervované ubytko a za 100 THB nás odviezol. Keď sme vystupovali, opýtal sa, kam ideme ráno a či nebudeme potrebovať odvoz. Ako keby mi čítal myšlienky, chcela som sa ho na to spýtať, či by nás na druhý deň nehodil na letisko :) Dohodli sme sa, že ráno o 9:00 bude čakať dole a za 400 THB nás odvezie. Cesta má trvať 40 minút. Na recepcii hotela som si všimla cenu za odvoz na letisku za 550 THB, takže sme ušetrili :) Keďže som mala rezerované ubytko cez agoda.com, za izbu mi strhli platbu asi pred troma dňami (13,92 €). Máme veľkú manželskú posteľ, klimatizáciu, chladničku a balkón. Osprchovali sme sa, pretože vonku bolo veľmi teplo a dusno. Z hotela sme sa vymotali asi po dvoch hodinách. Na recepcii sa nás pri príchode pýtali, či chceme ísť na Night market, ktorý bol necelé 3 km od hotela. Samozrejme, že sme chceli, pozerala som si to už doma. Napísala nám na papierik po thajsky názov, že to máme ukázať tuktukárovi, povedala, že cena na osobu je 20 THB za odvod, asi aby nás neoklamali. eKeďže som už bola dosť hladná, od raňajok bolo ďaleko, zaparkovali sme v prvej pouličnej „reštike“ pri ceste. Sedelo tam veľa domácich, tak sme predpokladali, že tam budú dobre variť. Jednalo sa o polievku s ryžovými rezancami, ja som si tam vybrala kuracie mäsko, Robo bravčové a obja niečo, čo vyzeralo ako pečienka, ale asi to pečienka nebola, vôbec to tak nechutilo. Dostali sme poháriky s ľadom, na stole bola nádoba s vodou. Polievka bola naozaj výborná, zasýtila nás a stála v prepočte na eurá asi 0,80 € na osobu :)
KKúsok sme sa prešli a potom si povedali, že idemena ten trh, tak Robo dvihol ruku a zastavil hneď 2 tuktuky. Nasadli sme k prvému a za 40 THB sa odviezli na trh. Tam už to bolo v plnom prúde, jedlo rozvoniavalo a my sme boli najedení :( V tej chvíli som si želala mať toľko žalúdkov, ako Alf. Na pitie sme si kúpili taký nápoj s mliekom a príchuťou - ja zelený čaj a Robo capuccino. Nasypali nám tam kúsky takého zvláštneho želé, sušené hrozienka, nejaké iné sušené ovocie, čo som nepoznala a trochu trstinového cukru. MŇAM! Niečo podobné sme mali už v Kanchanaburi. Robo si kúpil nejaké sladké koláčiky, ale nechutili mu, a tak ich dal nejakej žobrajúcej tete. Kúpilis me 2 balíky väčších obľúbených kukuričných suchárov (sladkých) za 60 THB, také polgule z kokosového cestíčka - 20 THB za 12 kúskov, ja som si dala zabaliť hovädzie mäsko s luskovou fazuľou a ryžou. Bolo to riadne štipľavé, ale dobré a za 30 THB… Ešte som kúpila malý ananás za 35 THB, časť sme si nechali na raňajky. Trochu som si pripadala ako atrakcia, keďže všade boli hlavne domáci, turistov sme stretli iba jednu rodinku. Odchytili sme si tuk tuk a za 40 THB sa nechali odviezť späť do hotela. Vybavili sme cez skype telefonátky s oboma rodinami, postla som plno fotiek na FB a je čas ísť spať, zajtra nás čaká let do Bangkoku a presun do Ayutthaya.

Deň 20. → 22.4.2014 Dnešný deň je cestovateľský. Budík nám zvonil o 7:45. Naraňajkovali sme sa, dobalili zbytok vecí, vybrali zakázané veci z príručnej batožiny a okolo 8:45 sme šli odovzdať kľúčik. Náš ujo tuktukár už na nás čakal vonku. Pri preberaní kľúču od izby sme platili zálohu 300 THB, na ktorú by som bola úplne zabudla, upratovačka cez vysielačku potvrdila, že izba je OK, vrátili nám 300 THB a my sme sa mohli vydať na letisko. Cesta trvala do 40 minút, takže sme boli na letisku okolo 9:20. Lietadlo malo odlietať 11:25. Išli sme odovzdať batohy a sadnúť si ku gate-u. Pustili sme si na tablete BBT. Keď bolo 10:45 (náš čas na nalodenie), postavili sme sa do rady. Zistili sme však, že to bol let spoločnosti Nok air. Už som začala byť trochu nervózna, tak som vyslala Roba, aby šiel zistiť, kedy sme na rade my (leteli sme s Air asia). Letušky prišli okolo 11:15, tak sme sa konečne dostali do lietadla. Let trval asi hodinu, videli sme Koh Tao a kopu ďalších ostrovov… Po pristátí na letisku Don Mueang sme sa potrebovali dostať na vlak smer Ayutthaya. Našťastie pri letisku je aj vlaková stanica, tak nás nasmerovali tam. Kúpili sme si lístok za 20 THB na osobu, vlak mal odchádzať za 30 minút. Samozrejme, meškal asi 20 minút, ale to bolo ešte v norme. Keďže sme boli hladní a hneď za našou lavičkou, na ktorej sme sedeli, predávali niečo na jedenie, dali sme si to zabaliť. Bola to ryža s bravčovým mäskom, poliata šťavou. Bolo to dobré, cena 40 THB za porciu, páči sami, ako v Thajsku všetko balia do sáčkov - od jedla až po nápoje :)
Vo vlaku nás sprievodca usadil, boli sme pravdepodobne atrakciou číslo 1, pretože nás všetci okukovali. Ešte aj sprievodca povedal chlapcovi, čo sedel oproti nám, aby na nás dohliadok a povedal, kedy máme vystúpiť. Dedukujem podľa toho, ako na nás ukazoval, keď mu to rozprával a mladý prikývol. Samozrejme, keď sa blížila Ayutthaya, ešte aj teta, čo predávala nápoje a behala po celom vlaku, vedela, že už máme vystúpiť a upozornilo nás na to asi 6 ľudí v našom vagóne :-)
Na stanici si nás hneď odchytil tuktukár a za 100 THB nás odviezol k nášmu rezerovanému hotelu. Volá sa The sixty at Ayutthaya a nachádza sa priamo v strede parku so všetkými zaujímvaými chrámami na videnie. Je trochu zastrčený od cesty, takže je tu ticho. Privítala nás domáca, dostali sme každý vodu, ja som vyplnila papier, odfotila si môj pas a vzala nás do izby. Tá bola hneď na prízemí, ako sme vošli dnu. Máme vysokánsku posteľ, z ktorej ani Robo nedočiahne na zem, klimatizáciu a kúpeľňu. Dostali sme ešte aj mapku so zakrúžkovanými najzaujímavejšími vecami. Hneď oproti cez cestu máme Wat Mahathat, kde je hlava Budhy zakliesnená v koreňoch stromu. Dali sme sprchu a vybrali sa na obhliadku. Tuktuky na nás vytrubovali, ale my sme všetkýcm kývli, že nie a tých pár krokov si prešli pešo. Prvá zastávka bola vo Wat Rachaburana, vstupné na osobu 50 THB. Niekotré časti reštaurujú, pretože tam bolo lešenie, spolufinancuje to Nemecko.. Druhá zastávka bola v už spomínanom Wat Mahathat, rovnako za 50 THB na osobu. Bolo to naozaj krásne, niektoré vežičky už naklonené. Robo sa chcel ísť ešte pozrieť k Wat Phra Ram, ale keďže už bolo po šiestej, bolo zatvorené. Prešli sme sa cez park, kde behalo plno domácich, a vybrali sme sa na night market, ktorý sme mali hneď pri hoteli.
MILUJEM NOČNÉ TRHY!!! :-)
Toľko vôní a lacného jedla… Nedá sa ochutnať všetko. Kúpila som si môj obľúbený green tea mliečny nápoj so želé guličkami. Ešte na začiatku trhov sme prvýkrát našli stánok s hmyzom, ktorý chcel Robo ochutnať. Teta mala v ponuke cvrčky, kobylky a tučné larvy. Zaplatil 20 THB, dostal z každého trochu a povedal, že je to perfektné. Okorenené sójovou omáčkou a bielym korením. Ja som sa odhodlala ochutnať tučnú lavru, nemôžem povedať, že by to bolo nechutné, bolo to celkom jedlé, ale ten pocit, že som vedela, čo to je…. Úplne mi stačila jedna vzorka. Robo zaparkovali pri sushi: 1 ks za 5 THB, pri kúpe 10 ks jeden zdarma. Tak si naložil, bolo na tom naozaj všetko možné od ryby až po angry birds :) Po sushi objavil zmrzlinu s takými želé guľkami, tak za 30 THB si dal ešte to. Ja som už 3 dni slintala nad banánovou palacinkou a keď som našla stánok, nebolo o čom, za 30 THB. Bola super. Ešte by to chcelo večeru. Zastavili sme sa pri stánku, ktorý mal za sebou stoly so stoličkami, ja som si ovjednala svoje obľúbené - hovädzie na cesnaku a korení s ryžou za 35 THB. Vypili sme k tomu fľašu coca coly (0,33 mll za 10 THB). Keďže sme boli plní, pobrali sme sa na hotel, zobrali tablet a knižku a vyšli na poschodie na terasu. Už pri príchode do hotela nás sem nasmerovala domáca, že káva a malé občerstvenie zadarmo, boli tam banány a nejaké krekry, instantné kávy 3v1, bolo to milé. Zostrvali sme tam vyše hodiny, potom sme išli do izby. Robo vybehol ešte do 7/11 po pivo, vodu a niečo na jedenie. Potom sme ešte asi 2 hodiny pozerali BBT a šli do hajan.

Deň 21. → 23.4.2014 Zobudila som sa pred ôsmou, pretože mi bolo nenormálne teplo. Robo nechcel zapnúť klimatizáciu, že to hučí a on chce ešte spať.. Nech idem pod sprchu.. Nepomohlo, tak pustil iba ventilátor, čo tiež nemalo žiadny efekt. On ešte drichmal, ale už 2x posúval budík. Vzala som to teda do vlastných rúk a konečne je tu fajnových 27°. Začínam byť hladná… Dnes chceme obehnúť ostatné pamiatky, premýšľam na dpožičaním bicykla za 50 THB na celý deň. Zajtra sa budeme presúvať do BKK na zbytok nášho pobytu. Po raňajkách, ktoré sme si kúpili na ulici - malé páročky + hranolky z normálnych aj sladkých zemiakov, stálo to celé 60 THB, sme sa rozhodli, že si prenajmeme tuk tuk na 3 hodiny za 600 THB. Obehli sme všetky chrámy. Pri vstupe do jedného sme dostali lístky zadarmo :-) Asi sme vyzerali zúfalo, keď sme si to fotili z vonku. Po 3 hodinách obzerania ruin sme prišli na izbu, hodili veci na zem, zobrali si lietajúci tanier a šli sme na lúku k jednému chrámu. Potom sme sa vrátili naspäť, do sprchy, pozreli sme pár dielov BBT a okolo ôssmej sme vyrazili opäť na trh. Nakúpili sme do sáčkov, sushi, ryžu, nejaké sladké blbinky a pitie a pobrali sme sa na hotel. Tam sme sa hore na terase rozložili a dobre napapali. Keď ma začali žrať komáre, porúčala som sa do izby. Potom sme dopozerali zbytok 4. série BBT a šli do hajan.

Deň 22. → 24.4.2014 - Bangkok Keďže chceck out je až o 12:00, neponáhľali sme sa so vstávaním. Okolo pol jedenástej sme zbalení vyrazili na autobus. Pri autobusovej stanici sme zistili, že bus odchádza až o 14:00, ale asi 5 minút odtiaľ bolo stanovište minivanov. Bus stál 56 THB, bála som sa, že minivanom to bude drahšie, ale cena na osobu bolo 60 THB, takže nebolo o čom. Nasadli sme, čakali sme asi 20 minút, kým sa ešte naplnia zvyšné miesta a vyrazili sme. Cesta trvala si hodinu a pol. Vyložili nás pri Victory Monumente. Mali sme nájsť bus č. 59, misia však nebola úspešná a atak sme zobrali tuktuk za 200 THB. Ubytovaní sme v Rambuttri village plazza, kúsok od Khao San Road. Na recepcii sme dostali kľúč a 2 papieriky s prihlasovacími údajmi na WIFI. Museli sme dať zálohu 1.000 THB. Ubytko na 4 noci stálo 3.400 THB. Hodili sme rýchlo sprchu, šli okuknúť bazén a potom kúpiť niečo na jedenie. Zaparkovali sme kúsok od hotela v pouličnej reštike. Ja som si dala Panang curry a Robo nejaké sladko kyslé kura + mango a papaya shake. Cena bola 160 THB. Po jedle sme sa vrátili do hotela a šli sa okúpať. Bazén je otvorený len do 18:00, keďže potom sa už začne stmievať, tak sme si ho až tak veľmi neužili, ale nevadilo mi to.
Keď zapadlo slnko, išli sme pod sprchu a do ulíc. Zašli sme na KSR, ale bola akosi prázdna - zopár stánkov s jedlom, oblečením, bary a reštiky. Tak sme ju celú prešli a dostali sme sa do uličky oproti nášmu hotelu. Tu sme sa najedli, ja som si dala polievku s kuracím za 40 THB a Robo si dal ryžu s mäskom + veľký chang, spolu za 130 THB. Potom sme sa usadili v jednom bare so živou hudbou. Chlapec spieval celkom dobre,dali sme si jedno veľké pivo, Robo 2x w hiskey sang som + sprite za 100 THB kus. Cestou späť sme si dali ešte palacinku a zbehli do 7/11 kúpiť pivo. Uskutočnili sme skype hovor s Robovou maminkou a keďže sme boli po celom dni unavení, išli sme spať.

Deň 23. → 25.4.2014 Kým sme sa vymotali z hotela po konzultácii dnešného programu, bolo pol jedenástej, tak sme zašli na raňajky tam, kde včera na obed. Robo si dal müsli s jogurtom a ovocím za 30 THB a ja kurací sandwich za 50 THB + melónový shake za 25. Robov šialený nápad, že pôjdeme ku Grand Palace pešo prekazil tuktukár, s ktorým sme sa dohodli, že nás za 50 THB hodí tam. Drahému som nakázala zobrať si tričko s krátkym rukávom a dlhé nohavice, ja som si zobrala legíny, ale teta mi pri vchode povedala, že nie som dobre oblečená (mala som obtiahnuté nohavice) a tak som si šla zadarmo pre sarong, dala som iba návratnú zálohu a mohla som dnu. Grand palace je obrovský a nádherný. Cena vstupu je 500 THB na osobu, ale zahŕňa vstupy do viacerých múzeí vrámci komplexu a aj do jedného mimo. Strávili sme tu minimálne 3 hodiny a potom sme sa presunuli k Wat Pho, kde je obrovská socha ležiaceho Budhu. Keďže už bolo dosť hodín, pobralli sme sa do prístavu na loďku, prišli sme totiž na to, že kúsok od nášho hotela bola zastávka. Jedna jazda stojí 15 THB na osobu, bez ohľadu na to, kam idete. My sme sa vozili loďkou s oranžovou vlajkou. Cestou na hotel sme sa zastavili na skoršiu večeru a dobre najedení sme sa odporúčali na sprchu. Okolo ôsmej sme vyrazili do ulíc. Keď sme prišli na KSR, hneď to vyzeralo úplne inak, ako včera. Ulička bola plná ľudí a stánkov s jedlom alebo inými suvenírmi, či oblečením. Robo už dlhšie poškuľoval po jedných kraťasoch „Billabong“. Keď ich našiel, vyskúšal, sedeli mu a za 350 boli jeho. Objavil ďalší pojazdný stánok s hmyzom, tentokrát väčší výber a tak ochutnal obrovskú kobylku, škorpióna a nejakého tučného chrobáka. Za fotku si pýtajú 10 THB, tomu hovorím biznis.. Keď sme už toho humbuku mali dosť, vrátili sme sa do hotela. Cestou sme narazili na cestovku, ktorá ponúkala odvoz na letisko za 120 THB na osobu. Neváhala som ani chvíľu, u nás v hoteli ponúkajú taxi za 480… Posledný minivan odchádza o 23:00, takže zhruba okolo polnoci by sme mali byť na letisku. Lietadlo nám odchádza o 2:35. Skočili sme ešte do 7/11, Robo pivo + mountain dew a ja som ochutnala Full Moon Winer cooler rosé a bolo to veľmi osviežujúce. Zmákli sme pár dielov BBT a šli do hajan.

Deň 24. → 26.4.2015 Prvotný plán na dnešný deň bol Siam ocean world, ale po recenziách na nete, že za 900 THB a 30 minútovej prehliadke môžeme ísť, sme si to rozmysleli. Pripravili sme si prádlo na opratie, zbalili ruksak a šli von. Raňajky sme kúpili v 7/11, odovzdali prádlo, že na druhý deň o 11:00 si môžeme preňho prísť a išli sme opäť do prístavu. Loďkou sme sa odviezli na N8, oproti Wat Arun, tam sme za 3 THB na osobu prešli loďkou na druhú stranu. Vstup do chrámu bol 50 THB na osobu. Vyliezli sme hore po strmých schodoch, urobili fotky a dali si v kaviarni vonku nanuk :) Previezli sme sa opäť na druhú stranu a keďžesme chceli vidieť China town, odviezli sme sa asi 3 zastávky ďalej. Tam sme zistili, že trh začína až o 5 večer. :( Na Mapke sme si našli Flower market, tak sme sa pešo vybrali tam. Bolo to wow :) VVšade voňali kvetinky, robili z toho vence a rôzne iné výstavné kusy, živá kyžička orchideí za 10 THB… Nechápala som. Nejako sme sa zamotali v uličkách a objavili takú obrovskú halu plnú ďalších kvetín, ktoré postupne prešli do zeleniny a po chvíli sme cítili kari korenie a rôzne iné. Kúpili sme sáčok bieleho za 40 THB a vrecúško šafránu za 20 THB. Zrazu sa pred nami vynoril obchod so sladkosťami. Netušili sme, čo je čo, ale ochutnať by sme chceli zo všetkého. Zobrali sme asi 6 rôznych vecí a tetuška si za to všetko vypýtala 60 THB. Keď sme sa odtiaľ vymotali, boli sme už hladní a tak sme zastavili pri najbližšej tete, čo kuchtila a Robo si dal nejaké rybacie kari za 30 THB. Bolo to dobré. Ja som si chcela daťu jedného pána polievku, ale nemal ju ešte hotovu, tak sme odchytili tuktuk a za 100 THB sme sa odviezli ku Golden mountain. Vonku som si kúpila polievočku za 40 THB a spokojní sme pokračovali dnu. Lístok stál 20 THB na osobu. Ako sme šľapali po schodoch, pozeral sa na mňa jeden chlapec a potom sa ma spýtal, odkiaľ sme. Keď som povedala, že zo Slovenska, tak po Slovensky prehovoril, že aj on :) Strávili sme s ním zvyšok dňa. Od golden mountain sme sa nechali tuktukom odviezsť za 50 do China Town, s tým, že sme mu dovolili 2 zastávky v obchodoch s oblekmi, aby dostal poukážku na plyn do tuktuku. Pochodili sme hlavnú ulicu v China towne, nič moc a pobrali sme sa znovu pešibusom na kvetinový trh. Teraz to tam žilo ešte viac, bolo tam viac kvetov aj stánkov s jedlom. Keďže sme boli hladní, zaparkovali sme v jednom stánku, a na prekvapenie som zistila, že to bolo u toho uja, čo na obed nemal dovarenú polievku :-) On si nás pamätal tiež. Dali sme si skvelú polievočku za 35 THB a rozlúčili sa s Martinom. Dohodli sme sa, že by sme zajtra mohli ísť do jedného múzea, do ktorého sme získali lístok pri vstupe do Grand palace. Keby mi to nepovedal, ani by som si to nevšimla. Lístok platí 7 dní po zakúpení. Loďky už nepremávali, tak sme sa za 100 THB nechali odviezť k hotelu. Dali sme si vonku ešte jednu palacinku a šup pod sprchu. Robo mal taký bláznivý nápad, že ešte vyjdeme do ulíc, ale sme vyvalení na posteli, fúka nám tu klimatizácia a do toho tepla sa nám nejako nechce. Uvidíme, ako sa to vyvynie…. Nakoniec sme okolo jedenástej šli ešte na okružnú jazdu po priľahlých uličkách KSR. Dali sme si jeden drink, všade nás otravovali Thajci s ping pong show. Cestou na hotel sme sa zastavili ešte v 7/11, chceli sme pivo, ale, čuduj sa svete, chladnička s alkoholom bola zamknutá. Po mne to skúšal ešte jeden chalan, a tiež ostal nemilo prekvapený, pri kase sme zistili, že konkrétne v tomto našom obchode predávajú alkohol od 11:00 - 24:00. Cez deň sa mi to stalo v inom, tam predávali až od 15:00. Nevadí, obaja sme vyšli von a rovnou čiarou k prvému baru a kúpili jedno piso, samozrejme 2x drahšie. Skukli sme ešte pár dielov BBT a šli na kute.

Deň 25. → 27.4.2015 Dnes sme si mali ísť o 11:00 vyzdvihnúť opraté veci, tak sme sa neponáhľali so vstávaním. Robo vyliezol z postele až niečo pred 11, tak som šla po prádlo a raňajky sama. Mali sme sa dohodnúť s Martinom, že sa stretneme pri tom múzeu, ale neozýval sa a tak sme sa vybrali sami. Najskôr sme chceli ísť tuktutom, ale bez zastávok, a to nás odmietali zobrať za menej ako 150 THB. Keďže to malo byť relatívne blízko, šli sme pešo. Celý čas doma som tvrdila, že mňa v Thajsku nikto neobabre, nikomu neuverím, že je niečo zavreté, ale aj napriek tomu mi to v tom momente, keď sa to udialo, nenapadlo… :-) Kúsok od Big Budhu sme stretli jedného Thajca, ktorý nám poradil, ako sa tam dostaneme a povedal, že to múzeum je dnes zatvorené. Vraj dnes majú žlté tuk tuky voziť turistov za 20 THB s tým, že nás zoberie do 1 obchodu a dostane poukážku na plyn. Akurát okolo jeden šiel, tak ho stopol, vysvetlil mu, povedal, že len jedna zastávka za 20 a šli sme. Ja som tým moc nadšená nebola, po včerajšej skúsenosti v obchode na obleky, ale tak čo už.. Odviezol nás k Big Budhovi, ktorom k Lucky Budhovi a potom dal zastávku v klenotníctvo. To bola rana pre moje túžby.. Nádherné prste vraj s drahými kameňmi za celkom prijateľné ceny, takmer prádzna peňaženka a info, že „akciu“ majú iba dnes ma trochu zdeptali a tak som nešťastná odišla z obchodu. Odtiaľto nás odniesol na poslednú zastávku, nepamätám si, ako sa ten komplex volal, ale bolo to naozaj veľmi pekné, podľa Roba najkrajšie, čo sme videli v BKK. Keď sme odtiaľ odchádzali, vytiahol na nás, že dáme zastávku ešte v jednom obchode. Ja som bola proti, povedala som mu, že už nechcem nikde stáť, že sme mali dohodu, chcela som mu dať aj viac peňazí, ale to nechcel, alebo si vypýtal veľa. Tak mu Robo na to kývol a odviezol nás do obchodu s oblekmi. Robo hral divadielko, že chce, ale oproti včerajšiemu lepšie vyzerajúcemu obchodu chceli viac.. Ja som tam našla celkom pekné záložky do k nihy, ale keď na mňa zavalila cenu 500 THB za kúsok drievka so slonom, tak ma zaskočili. V obchode sme sa zdržali asi 10 minút a potom idišli. Tuktukár sa nám poďakoval, asi dostal tvoju poukážku aj tu a konečne nás odviezol do hotela. Rozlúčili sme sa, poďakoval sa ešte raz a my sme šli o štvrtej na obed. Po návrate na izbu sme si dali plavky a do šiestej sme sa boli vyvaliť pri bazéne. Okolo pol ôsmej sme išli na večeru, Robo si kúpil žabky, z 350 na 250 THB, dali sme si klasické kolečko uličkami a kúpili si 3 ks spring roll za 30 a potom ešte kačku s ryžou za 40 a vrátili sa na izbu. Zabalili sme všetko do batohov, zajtra o 12:00 máme chceck out a ja dopisujem cestopis. Ideme si pozrieť ešte seriál a potom spať. Zajtra plánujeme nechať batohy za 20 THB v hoteli a pôjdeme sa túlať mestom. O 22:50 máme byť pred cestovkou, kde sme si kúpili odvoz na letisko.

Deň 26. → 28.4.2015 - Koniec Nastal náš posledný deň v Thajsku. Check out je až o 12:00, tak nás ani nenapadlo odísť skôr. Po odovzdaní kľúčika sme zaplatili 40 THB za 2 batohy do úschovy a vybrali sa do ulíc. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme najskôr najesť a potom smer MBK. Zašli sme do nášho obľúbeného stránku, Robo si dal műsli s jogurtom a ovocím a ja sticky rice with mango. Bolo to geniálne!! (Dodnes ľutujem, že som to neochutnala skôr :-)) K tomu sme si dali jeden banánový a ananásový shake, zaplatili 110 THB a opýtali sa, ako sa najlepšie dostaneme do MBK (obrovské nákupné centrum). Povedali nám, že buď taxíkom za 150, ale toľko sa nám nechcelo platiť, tak sme sa spýtali na bus. Hneď pri našom hoteli bola zastávka. Bus č. 15, ktorý bol zadarmo, nás asi po pol hodine jazdy v zápchach doviezol priamo tam. Aby som to skrátila - bolo to obrovské a oplieskali sme tam nejaké peniaze. Nabudúce už vieme, že na nákupy pôjdeme sem, pretože je to tu aj o polovicu lacnejšie, ako všade inde. Samozrejme, ako čo. Ja som uspokojila svoju túžbu po prsteňoch, kúpila som si 3 za 300 THB, vraj striebro z továrne v Chiang Mai.. Uvidíme.. Keď nás to tam už prestalo baviť, vyšli sme von, odignorovali všetkých tuktukárov a šli opäť na bus č. 15, opäť zadarmo. Vystúpili sme pri prístave, zastávka N 13, lebo sme chceli ísť ešte na N 8 kúpiť taký thajský vankúš, kde nám ho ponúkali najlacnejšie. Veľký z 350 za 300, Robo spokojný a šli sme do hotela. Potrebovala som vytlačiť letenky, tak sme cez cestu zbehli za 10 THB na 10 minút do internetovej kaviarne a za ďalších 20 vytlačili 2 papiere.Potom sme si išli dopriať trochu relaxu na masáž. Robo si dal hodinu klasickej thajskej za 220 a ja pol hodinu ramená a chrbát za 160. Paráda.. Toľkokrát, čo mi pouklo v krku a chrbte, keď ma potom naťahovala, som ani nečakala. Každopádne, hneď by som si ju zobrala domov :-)
Roba som nechala samého a konečne som si išla vychutnať banánovú palacinku úplne sama, bez delenia :) On totiž nikdy nechcel, ale polovicu mi vždy zožral. Palacinka bola skvelá, Robo sa vrátil vymasírovaný a keďže nám zostávalo ešte trochu času, vybrali sme sa naposledy na Khao San Road. Sadli sme si hneď na začiatku do prvého stánku, kde som už raz jedla, dala som si na rozlúčku s Thajskom kačicu s ryžou za 40 THB a pobrali sme sa naspäť do hotela. Vzali sme batohy, ešte sme tam na rýchlo vložili nejaké veci, vybrali si príručnú batožinu a odišli sme do cestovky, kde nás mal vyzdvihnúť minival. Po chvíľke čakania konečne prišiel a my sme sa natlačili dnu aj s batohmi. Dali sme si okružnú jazdu uličkami Bangkoku, vyzdvihli ešte zopár ľudí a konečne sme sa pohli na letisko. Keďže bola takmer polnoc, cesty relatívne prádzne a šofér rýchlik, na letisko sme dorazili asi za 40 minút. Robo mal so sebou ten vankúš, tak sme ho museli dať zabaliť do fólie spolu s ruksakom. Nemala som dosť hotovosti, preto som utekala rýchlo do bankomatu, za zabalenie sme zaplatili okolo 120 THB a potom sme šli na check in. Bez batohov sme sa túlali po tom obrovskom letisku a keďže sme boli zase hladní, dali sme si niečo na jedenie. Nebolo to thajské a bolo to hnusné :-( Nakoniec sme nabehli ešte do jedného dutty free shopu a za poslednú hotovosť sme kúpili Sansom whiskey a ja som si kúpila tirgriu masť. Bez hotovosti sme sa pobrali ku gate-u a čakali, lietadlo malo asi polhodinové meškanie. Bola som unavená, bola mi zima, navliekla som si mikinu a ponožky, no v žabkách to vyzeralo dosť komicky :-) Konečne nás vpustili do lietadla, usadili sme sa a vzlietli z krajiny, kam sa určite ešte niekedy vrátime.. Takmer celý let som prespala, zobudili sme sa akurát na jedlo. Vo Viedni sme pristáli okolo deviatej ráno, známa nás doviezla a keď sme otvárali dvere do bytu, čakalo nás príjemné prekvapenie - vystrihnuté písmekná VITAJTE DOMA na šnúrke cez polku obývačky aj s balónikmi :-) Zavreli sme dvere a za Thajskom ostala úžasná spomienka…

další cestopisy
Fotoalba
albumimgjZnizaDY

Thailand 2014

01.05.2014
Komentáře
2
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@
drobatko 27.09.2017 09:10
Re:  

aj ja ďakujem :)

jannie88 04.01.2017 15:17
 

Ufff, tak toto přečíst byla teda fuška :D :D Každopádně moc hezký cestopis, děkuji a spoustu cenných informací :)

  • drobatko
Zpět na všechny diskuze